Niečo z histórie účinkov zvuku

•  O  úžasných účinkoch zvuku sa môžeme dozvedieť zo starého Egypta – Žiaci, ktorý v Egypte chceli dosiahnuť osvietený stav mysle, študovali v chráme v rôznych miestnostiach orientovaných na rôzne svetové strany. Každá miestnosť zvučala jednou frekvenciu, a miestnosti boli usporiadané tak, aby sa frekvencie v nasledujúcej zvyšovali postupom elektromagnetického poľa. Bolo to docielené tisíckami alabastrových mís umiestnených v miestnostiach, ktoré vibrovali rovnakým hudobným tónom, v závislosti od tvaru nádoby a tekutiny v nej. Telá začiatočníkovi, ktorí prichádzali do školy, vibrovali na najnižšom tóne. V prípravnom programe sa vypracovali na vibrovanie na tóne D (re) a mohli vstúpiť do jednej z miestností, ktorá vibrovala na tóne E. Tón E (MI) znel v 5-tich miestnostiach. F (FA) vibrovalo v nádobách 4 miestností, G (SOL) znelo v 3 miestnostiach. A (LA) znelo v 2 miestnostiach orientovaných na západ, a v 1 miestnosti, v jednoliatom alabastrovom sargofágu dosahovali najlepší žiaci tón H (SI), z ktorého sa mohli dostať do vyšších dimenzií. Týmto miestnostiam sa hovorí modré izby a sú obložené prvými keramickými obkladmi v histórii, sú supravodivé, teda elektrický náboj v nich nenachádzal odpor. V miestnostiach žiaci meditovali v pároch, muž a žena. Bolo to zámerne, aby sa vzájomne neutralizovali ich elektrické polia.

Chanellingové zdroje uvádzajú, že aj pyramídy sa stavali pomocou zvuku. Predmet, keď vibruje vysokým kmitočtom, stáva sa ľahší a prestáva na neho pôsobiť gravitácia. Tóny o určitej frekvencii zrušili gravitáciu Zeme a veľké balvany sa vznášali do výšky a ľahko ovládateľné ich ukladali do tvaru pyramídy.

•  Peruánské píšťaly boli nájdené v hroboch prastarej civilizácie a najprv sa myslelo, že sú to len malé nádobky na vodu. Potom s nimi niektorí ľudia začali experimentovať a pískať na ne ako na píšťalky. Psychoakustický efekt bol prekvapivý a výrazný. Kópie takýchto píšťaliek sa začali používať pri rôznych ďalších pokusoch a ukázalo se, že pri hre na túto píšťalku hrajúci človek rezonuje práve tak, ako rezonuje jaskyňa, keď sa v nejí hrá. Tieto píšťalky sa vyrábali v siedmych verziách a boli schopné vyprodukovať udivujúcu škálu frekvencí. Stephen Garret a Daniel Statnekov frekvenčne a spektrografovo takéto píšťalky skúmali a zjistili, že keď sa píska na niekoľko píšťaliek súčasne, z vysokých frekvencií interferenčne vzniká velmi nízký zvuk, který nemožno natočiť a reprodukovať, lebo vzniká priamo v uchu. Existuje teória, že tieto nízkofrekvenčné zvuky hrali dôležitú rolu pri rituáloch navodzujúcích zmenené stavy vedomia. Píšťalky boli celkom určite posvätné predmety a boli používané len v určitom čase a pre určité účely.

•  Indická hudba používa frekvencie tónov, ktoré otvárajú srdce. Indickí hudobníci ladia svoje nástroje ku frekvenciám osvietenia v meditácii, tak aby svojim koncertom dali duchovný rozmer (ku OM-136,1 Hz čo je malé Cis)

•  Ch. Huygens (Holanďan) objavil v roku 1665 jav: Ak umiestnite do miestnosti niekoľko druhov kyvadlových hodín a necháte kyvadlá kývať sa rôzne, po nejakej dobe sa všetky kyvadlá rezonančne zhodnú a budú sa kývať v rovnakom rytme.

•  John Cage (skladateľ a filozof, USA) – raz sedel v tichej odhlučnenej miestnosti a počul dva tóny, jeden vysoký a druhý nízky. Nechal to overiť inžinierom akustiky a fyziky. Ten uviedol, že vysoký tón má pôvod v ľudskom nervovom systéme a nízky v krvnom obehu. Ďalší výskum ukázal, že nervový systém človeka vytvára rozmanité zvuky a má schopnosť dolaďovať sa ku tónom ladičiek, až príde ku úplnému jednoliatému zneniu. To vysvetľuje, prečo sa dajú docieliť rôzne stavy vedomia počúvaním rôznych frekvencií. Keď je človek v strese, v depresii alebo chorý, tento vysoký zvuk nervového systému môže byť pre naše uši ako zvony. Našťastie, väčšina ľudí to nepočuje. Iba keď sa veľmi sústredíme a pobudneme v odhlučnenej miestnosti, je možné počuť zvuk vlastného tela, orgánov. Preto jednou z terapií je ladenie vlastného nervového systému počúvaním ladičiek v tichej miestnosti.

•  dr. Barbara Hero (americká matematička, umelkyňa, skladateľka a spisovateľka) výskumom objavila kmitočty vnútorných orgánov a tkanív v ľudskom tele. Nechala zvukové vlny preniknúť cez zdravý orgán, hľadala presnú dobu odrazu vlny, vypočítala tieto kmitočty a urobila merania behom prebehnutia každej zvukovej vlny. Za túto prácu získala vo svete uznanie. Vyrovnanie hladiny energie (vibrácie) sa dosahuje pôsobením správneho kmitočtu ladičky nad daným orgánom v ľudskom tele (napríklad na pľúca sa pôsobí ladičkou 220 Hz, svaly 326 Hz, kosti 418,3 Hz, pečeň 317,83 Hz...). Ale treba dodržať zásady práce so zvukovou vlnou, aby neprišlo k „predávkovaniu“ organizmu. Zvukom je možné rozbiť obličkové a žlčníkové kamene, spôsobiť nárast obranyschopnosti organizmu, vytvorenie protilátok, nárast hemoglobínu, ústup choroby, rozbitie novotvarov buniek.

•   Fabien Maman (francúzsky terapeut, akupunkturista a hudobník) vo svojich výskumoch rozbil bunku novotvaru. Behom 14 min pôsobil na bunku novotvaru maternice HeLa stupnicou tónov od C 261 Hz do D1 583,33 Hz a priviedol ju tak k výbuchu / prasknutiu / explózii. Zmeny boli vidieť tiež v jej elektromagnetickom poli. Ostatné bunky ostali "posilnené". Zdroj zvuku bol umiestnený 30 cm nad bunkou a jeho hlasitosť bola 30 – 40 dB (to je normálna hlasitosť, žiadne diskotékové reproduktory). Tóny jónskej stupnice boli vydávané každú 1 minútu. Výskumy boli prevedené xylofónom, ladičkou, gitarou, ale predovšetkým ľudským hlasom. Fenoménom sa ukázal hlas darcu, ktorý dodatočne pôsobil základným tónom na vlastnú bunku, ktorá neuveriteľne rýchlym spôsobom podliehala pozitívnym zmenám. Práve spev tónov podľa stupnice doviedol bunku HeLa k explózii už po 14-tich minutách, pretože ľudský hlas je naviac vedomý, čo ho robí silnejším, než všetky hudobné nástroje.

•  Diane Egby Edwards (liečiteľka a experimentátorka so zvukom, Veľká Británia) hovorí, že všetky zvuky sú krásne, ale silnejší liečiteľský vplyv na psychiku, emócie a fyzické telo majú zvukové intervaly, teda dva tóny znejúce naraz, nielen jeden tón. Všetko, čo je hmotné, vydáva svoj zvuk, napríklad každý strom alebo každá bunka nášho tela vysiela vibračnú frekvenciu mimo rozsah toho, čo môžeme počuť. Pokiaľ všetky naše molekuly vibrujú v súlade, potom sa cítime dobre. Pokiaľ sú niektoré naše molekuly v disonancii, potom sme fyzicky alebo psychicky chorí. Keď sú molekuly vystavené určitým frekvenciám, vibrujú s nimi vzájomne. To je základom liečenia zvukom. Navyše, do zvuku dvoch tónov, ktoré počujeme, sa vplieta celá škála ďalších tónov, a to celé spolu sa nazývajú harmónia. Preto je liečenie intervalmi zvuku účinnejšie, ako jednotlivými tónmi.

•  Gregg Braden robil výskum, ktorý ukázal, že negatívne emócie vytvárajú frekvencie, ktoré znižujú celkové frekvencie tela. Na druhej strane, pocity lásky, potešenia, smiechu a ďalšie pozitívne emócie, vyvolávajú frekvencie, ktoré zvyšujú celkové frekvencie tela. Ak dlhodobo preciťujeme negatívne emócie (a to môže byť aj smútok, pocit viny, nielen typická ľudská zloba považovaná za negativitu...), tak choroba tela nastáva do 2 rokov.

•  Robert Tennyson Stevens popisuje v harmonickej škále emócií, ktoré emócie sú vysoko frekvenčné, ktoré nízko. Najvyššou frekvenciou je entuziasmus. Láska a potešenie sú tiež v tej kategórii. Nižšie nasleduje bolesť emočná a fyzická, po ktorej ide hnev. Po ňom strach, potom žiaľ, apatia. Posledná, najnižšia, je bezvedomie (vo význame, že to už je veľmi zle, keď máme blokované vedomie, a pritom sme žijúci vo fyzickom tele.) To znamená, ak zažívame čokoľvek nižšie ako entuziasmus v akejkoľvek oblasti života, tak bežíme práve v ústrety chorobe. Preto, ak chceme byť zdraví, musíme zvyšovať frekvencie.

•  Gary Young je autorom publikácii o aromaterapii. Výskum viedol s Bruce Tania , vynálezcom prvého frekvenčného monitora, a uvádzajú, že normálny frekvenčný rozsah ľudského tela sa pohybuje medzi 62 až 68 MHz, ale ak frekvencie klesnú pod túto hranicu, jednotlivec sa stáva kandidátom pre chorobu. Napríklad, prechladnutie sa objaví na 58 MHz, príznaky chrípky na 57 MHz, candida na 55 MHz, rakovina pri 42 MHz... Jednoducho povedané, ak dokážeme udržať frekvencie mysle a emócií dostatočne vysoké a orgány tela dobre okysličené, budeme bez chorôb. Čím vyššia je frekvencia, tým viac životnej sily človek má. Viac životnej sily znamená lepšie zdravie. Životná sila sa nazýva Chi v Číne, v Japonsku Ki, Prána v Indii. Každá z týchto kultúr vyvinula komplikované spôsoby, ako pomôcť ľuďom zvýšiť množstvo životnej sily, ktoré majú vo vnútri ich tiel.
Gary Young a Bruce Tania pokračovali vo výskume, ako zvýšiť životnú silu u ľudí, skúmali, čo z jedla a vôní to dokáže zabezpečiť. Zistili, že jedlo z konzeriev má nulové MHz, čerstvé produkty len 15 MHz, suché byliny 12 až 22 MHz, čerstvé bylinky 20 až 27 MHz. Teda potravinami, čo aj čerstvými, nedokážeme pozdvihnúť frekvenciu tela nad bežnú hranicu 68 Mhz. Silice (až tu začína liečebný efekt) začínajú svoje pôsobenie na 52 MHz a idú vysoko až ku 320 MHz, čo je frekvencia ružového oleja. To vysvetľuje, prečo sa esenciálne oleje sa používajú už tisíce rokov pri liečbe fyzických a psychických ochorení .

•  Lozanov (bulharský lekár) - V roku 1980 bola publikovaná kniha Sheily Ostranderovej a Lynn Schgroederovej Superlearning, ktorá naznačila potenciálne možnosti hudby k posileniu efektivity učenia. Autorky skúmali výukovú metódu bulharského lekára Lozanova. Ten zjistil, že učeniu najviac pomáha a stav mozgových vln alfa ľahko navodzuje hudba v rytme okolo 60 úderov za minútu, teda po sekundách. Lozanov používal barokovú hudbu a okamžite po uverejnení knihy sa dramaticky zvýšil predaj práve barokovej hudby. Presnejší výskum ale ukázal, že takto optimálne fungovali len pomalé časti barokových skladieb. Zároveň sa zistilo, že väčšina hudby New Age prebieha práve v rytme okolo 60 úderov za minútu a je práve tak efektívna ako baroková hudba.

•  Robert Monroe na svojom inštitúte začal študovať možnosť ovplyvnenia mozgových vln. Pôvodne obchodník a pracovník rozhlasu po vlastnom zážitku s OOBE (out-of-body experience), teda po pocite, že jeho vedomie je mimo telo, začal skúmať vplyv rôznych frekvencií na stavy vedomia. Časť výskumu sa týkala možnosti vyvolať žiadaný stav vedomia pomocou náčuvu rôznych frekvencií. Monroe cítil, že zvuk by mohol pomôcť aj iným ľuďom dosiahnuť podobný stav vedomia, a s pomocou výskumného týmu sa pokúšal zistiť, či sa mozgové vlny dajú ovplyvniť zvonku. Zistil, že mozog, rovnako ako pohár, rezonuje účinkom čistého tónu, ak je vystavený pulzujícím zvukovým vlnám. Monroe tento jav nazval frequency following response (FFR) a objav si nechal patentovať v roku 1975. Frekvencie, pomocou ktorých Monroe aktívne menil mozgové vlny, boli rovnaké, ako rozsah samotných mozgových vĺn, teda v rozsahu od 0,5 do 20 Hz. Tieto frekvencie ľudské ucho nie je schopné počuť, ale pri pokusoch s psychoakustickými javmi Monroe zistil, že môže tieto nízke frekvencie získať interferenciou z vyšších zvukov.

•  V rovnakej dobe biofyzik Dr. Gerald Oster z New Yorku skúmal efekt rytmu na človeka. Ak používate dva nezávislé zvukové zdroje, napríklad ladičku, ktorá má 100 Hz, a druhú, ktorá má 108 Hz, spolu produkujú tón, ktorý pulzuje a znie ako kvákadlo alebo tep. Rýchlosť pulzácií závisí na rozdiele medzi jednotlivými frekvenciami. V našom prípade vytvoríme pulzáciu 8 Hz. Ak zvuk pochádza z vonkajšieho zdroja, napríklad z reproduktorov, tento rytmus potom dokážu obe ľudské uši zaregistrovať. Niekedy pulz registruje len jedno ucho, vtedy sa jav nazýva monaurálny rytmus. Tento jav bol od tej doby mnohokrát popísaný v odborných časopisoch. Ak sú tieto dve frekvencie aplikované nezávisle, každá do jedného ucha poslucháča, vytvoríme binaurálnu tempovú frekvenciu. Nie je to priamo zvuk, len frekvenčný rozdiel medzi dvomi konkrétnymi zvukmi. Tento výsledný zvuk je vnímaný priamo samotným mozgom: binaurálný rytmus je vytváraný priamo simultánne pracujúcimi mozgovými hemisférami. Monroe tak našiel spôsob, ako synchronizovať prácu ľavej a pravej mozgovej hemisféry. Na tisíckach klientoch a EEG monitoroch si pokusne overil, že binaurálny rytmus môže skutočne aktívne ovplyvniť mozgové vlny. Nerezonuje pri tom len jedna hemisféra, ale celý mozog, pričom obidve hemisféry vykazujú synchronizovaný rytmus, amplitúdu, fázu a koherenciu. Pôvodne sa pre účely Hemi-sync (ako znie patentovaný názov javu) používali len sluchátka, ale neskôr sa ukázalo, že k tomuto javu dochádza, aj keď pomalšie, i pri optimálnom umiestnení reproduktorov.

•   Hans Cousto (švajčiarsky matematik a hudobný vedec) vypočítal frekvencie planét obiehajúcich okolo Slnka. V roku 1978 objavil tzv. planetárne tóny, ktoré vyrátal podľa vzorca z obehových dráh planét a ich rotačnej rýchlosti.

•   Christian Appelt (nemecký etnológ) robil výskum s programovaním krištálov kremíka prvotnými tónmi, čo sú frekvekcie vypočítané z obehu planét slnečnej sústavy. Pracuje s terapeutickým prístrojom Ondamed, ktorý vytvára tieto frekvencie. Pri diagnostike človeka sa napája na pole zdravia (Health Matrix), existujúce spoločne pre všetkých živých a všade. Appelt chápe chorobu ako neschopnosť životaschopného systému udržovavať stabilný a samostatne regulujúci kontakt s poľom zdravia. Každá forma blokád, konfliktov a potláčania znižuje našu rezonančnú schopnosť, tak ako príliš či nedostatočne napnutá husľová struna nedokáže hrať. V dôsledku tohto stavu je rozladenie stabilizované narastajúcou strnulosťou a zanesením organizmu toxickými látkami, a tým sa roztáča začarovaný kruh. Terapeut nelieči, len sa stáva sprievodcom na ceste k uzdraveniu pacienta.

•   Ďalší ako Sheldraek, Dr.Harold Saxtor Burr nazývajú spomínané životné pole ako L-pole (1972). Pole si možno predstaviť ako gigantické kozmické rozhlasové vysielanie, ktorého program je možné prijímať s ľahkosťou a prirodzenosťou kdekoľvek na Zemi a v tele. To rozhranie v našom tele, ktoré prijíma a vysiela, je DNA (ruský výskum).

•   Profesor Fritz Albert Popp zistil, že DNA neplní len funkciu genetickú, ale že DNA môže vysielať aj prijímať biofotónové informácie, s kapacitou pamäte 3 Gbity v každej molekule. DNA je vysielač, prijímač, aj archivár.